O mne

O mne

Zasypať peniazmi nestačí!

Testovanie piatakov ukázalo roztvárajúce sa nožnice medzi juhozápadom a východom našej krajiny. Ukazuje sa, že v bohatších regiónoch (krajoch, okresoch, školách, rodinách) dosahujú naši piataci lepšie výsledky ako v chudobnejších. Ak by tento trend pokračoval aj v budúcnosti, rozdelí sa nám Slovensko na vzdelaný a preto bohatý západ, či juhozápad a priemerne až podpriemerne vzdelaný a preto chudobný východ, či juhovýchod. Takže po desiatich rokoch vlády, ktorá má vo svojom programe množstvo sociálnych a socialistických hesiel o vyrovnávaní regionálnych rozdielov, po mnohomiliónových štátnych, či európskych dotáciách na ten istý účel sa žiadne vyrovnávanie sociálnych rozdielov nekoná, skôr naopak. Povedané s klasikom: „Kde udělali soudruzi chybu…?“ Ako je možné, že nefunguje sociálna politika sociálnej vlády, ktorá desať rokov sociálnym spôsobom spravuje túto postsocialistickú krajinu? Kde zostali desiatky miliónov eur, ktoré mali byť použité na vyrovnávanie sociálnych rozdielov? Ak by sa niečo podobné stalo v športe, asi odvolajú trénera a vymenia polovicu tímu…

Naša vláda, ústami ministersky školstva, však navrhuje nové míňanie peňazí. Tentokrát ideme investovať do školských klubov detí a do škôl, kde sú najmä žiaci zo sociálne znevýhodneného prostredia (ostatným deťom to zaplatia ich rodiča!). Možno pribudnú aj povinné internáty pre marginalizovaných a samozrejme posilníme policajné oddiely. „Úžasné“ riešenia… Po toľkých „reformách“ školstva, po toľkých projektoch podporujúcich inklúziu, integráciu, špeciálne vzdelávanie sa zdá, že máločo funguje. Možno to neboli dobré projekty. A možno to boli dobré projekty, ale neboli dobre realizované. A možno boli iba minuté obrovské peniaze…

Ak prospech žiaka závisí viac od sociálneho postavenia rodiny, z ktorej dieťa pochádza, je potrebné sa pýtať, akú úlohu má vlastne dnešná škola? Kde je jej pridaná hodnota? Ak dnešné školstvo nedokáže výrazne posunúť žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia, ale dokáže posunúť dopredu „iba“ žiaka zo sociálne „zvýhodneného“ prostredia, znamená to v podstate, že tá škola neplní svoje úlohy, alebo ich plní nedostatočne. Jednou zo základných úloh slovenského školstva je predsa vzdelávať deti a žiakov spôsobom, ktorý by im umožnil sociálnu mobilitu. Ak sa tak nedeje, je namieste otázka – prečo? Prečo dnešné školy nedokážu napomáhať vyrovnávaniu sociálnych rozdielov aspoň v oblastí vedomostí a zručností? Prečo sme za posledné roky minuli značné prostriedky na tzv. modernizáciu vzdelávania a efekt sa nedostavil? Prečo máme tisíce žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, ktorí majú nárok na asistentov učiteľa, ale školy nemajú prostriedky na ich zaplatenie?

Pani ministerka má asi pocit, že prísunom ešte väčšieho množstva peňazí slabšie prospievajúcim žiakom sa problém vyrieši. Obávam sa, že ideme minúť ďalšie milióny a efekt sa nedostaví. Nehovoriac už o tom, že sa začínajú roztvárať  ďalšie nožnice. Tentokrát to budú nožnice  medzi rodičmi a školami, ktoré už dnes dostávajú menej prostriedkov na žiaka zodpovedných rodičov a pritom ich žiaci dosahujú lepšie výsledky, ako tí, ktorí majú aj viac prostriedkov aj horšie výsledky. Kde je tu logika? Veď touto optikou sa z finančného hľadiska oplatí školám znižovať kvalitu vzdelávania (alebo aspoň zhoršovať výsledky testovania), pretože tak dostanú viac peňazí na ďalší „rozvoj“… Načo sa teda snažiť? Načo zodpovedne pristupovať ku vzdelávaniu? Z pozície rodičov je to ešte demotivujúcejšie. Prečo sa zamestnaný pracujúci a zodpovedný rodič má snažiť, keď väčší objem peňazí dostanú žiaci rodičov (alebo učitelia žiakov), ktorí to s aktivitou nepreháňajú?

Navrhujem zmeniť optiku. Poďme nájsť spôsob ako motivovať rodičov slabo prospievajúcich žiakov, aby sa starali o svoje deti. Treba prijať opatrenia, ktoré budú vyžadovať zodpovedné správanie od všetkých rodičov bez ohľadu na prostredie, z ktorého pochádzajú. Ak toho nie sú schopní, načo máme tisíce vyškolených sociálnych pracovníkov za štátne peniaze? Dajme školám podmienky a vyžadujme, aby reálne robili to, čo máme popísané v legislatíve. Všetky!

Ak robíme vzdelávacie a sociálne projekty, robme ich systematicky, naozajstne, nielen preto, aby sa minuli eurofondy! Ak pani ministerka spolu s vládou, ktorej je súčasťou, nevytvorí systém komplexného riešenia vzdelávania chudobných skupín obyvateľstva, bude ich zasypávať peniazmi namiesto správneho nastavenia motivácií a vyžadovania dodržiavania platných zákonov, nič sa nezmení…

Marián Damankoš

poslanec PSK

O mne

Úvod

Marián Damankoš

PhDr. Marián Damankoš, PhD.

Povolanie: riaditeľ školy
Vek: 42
Rodinný stav: ženatý
Deti: 4

Už takmer dve desaťročia pracujem v oblasti školstva. Som učiteľ, autor učebných textov a v súčasnosti riaditeľ školy. Snažím sa pracovať systematicky a poctivo. Som náročný na seba aj na svojich spolupracovníkov. Som totiž presvedčený, že iba tvrdá, poctivá a odborná práca nás môže posunúť dopredu. V posledných štyroch rokoch som poslancom Zastupiteľstva Prešovského samosprávneho kraja a predsedom Komisie školstva, telesnej výchovy a športu, kde som nabral dôležité skúsenosti najmä v oblasti riadenia stredného školstva v našom kraji. Podarilo sa mi dostať za rokovací stôl zriaďovateľov verejných, cirkevných a súkromných škôl a vytvoriť férové podmienky pri rokovaniach o budúcnosti nášho školstva.

Politika je riadenie verejných záležitostí. Každý sme do nej nejakým spôsobom vtiahnutí a každý z nás je súčasťou verejnosti. Verejné záležitosti sú pre nás, my ich platíme a my by sme mali zodpovedne zvážiť, komu ich zveríme.

Prešovský samosprávny kraj riadi, financuje a kontroluje prácu stredných škôl, kultúrnych inštitúcií, zdravotníckych zariadení, sociálnych ustanovizní, reguluje a zabezpečuje dopravu, opravuje cesty a vytvára strategické vízie pre rozvoj celého regiónu…

Všetky uvedené oblasti môžu prispievať k zvyšovaniu kvality nášho živote. Môžu a prispejú, ak dokážeme vybrať župana a poslancov, ktorí nebudú sledovať iba svoje vlastné záujmy, alebo záujmy svojej politickej strany, ale záujmy verejnosti. Mali by to byť ľudia skúsení, odborne zdatní a morálne nespochybniteľní.


Už takmer dve desaťročia pracujem v oblasti školstva. Som učiteľ, autor učebných textov a v súčasnosti riaditeľ školy. Snažím sa pracovať systematicky a poctivo. Som náročný na seba aj na svojich spolupracovníkov.

Som totiž presvedčený, že iba tvrdá, poctivá a odborná práca nás môže posunúť dopredu.

V posledných štyroch rokoch som poslancom Zastupiteľstva Prešovského samosprávneho kraja a predsedom Komisie školstva, telesnej výchovy a športu, kde som nabral dôležité skúsenosti najmä v oblasti riadenia stredného školstva v našom kraji. Podarilo sa mi dostať za rokovací stôl zriaďovateľov verejných, cirkevných a súkromných škôl a vytvoriť férové podmienky pri rokovaniach o budúcnosti nášho školstva.

Aj v ďalšom funkčnom období sa chcem venovať najmä oblasti školstva a kultúry. Pre budúcnosť bude veľmi dôležité, kto a akým spôsobom prevezme riadenie nášho kraja. Som rozhodnutý pokračovať v systematickom vytváraní podmienok pre ďalší rozvoj Prešovského kraja.

Marián Damankoš